Eugen Dodek sa narodil 22. februára 1892 ako najstarší z piatich detí Karola Dodeka a Gabriely rodenej Fleškovej. Základné vzdelanie nadobudol v rokoch 1898-1903 v Novej Bani, v rokoch 1903-1907 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici. V roku 1911 získal učiteľský diplom na Učiteľskom ústave v Ostrihome. Absolvoval tiež Vysokú školu pre profesorov kreslenia v Budapešti, kde ho formovali viacerí poprední umelci. V roku 1914 do jeho života zasiahla vojna. Strávil vyše päť rokov v zajatí, odkiaľ sa vrátil až v auguste 1920. V rokoch 1921-1922 pokračoval vo vzdelávaní na Štátnej umelecko-priemyselnej škole v Prahe, čo bolo financované z Pálfyovskej základiny. V rokoch 1922-1925 vyučoval kreslenie a krasopis na Štátnom reformnom reálnom gymnáziu v Leviciach. V rokoch 1925-1926 učil ako výpomocný učiteľ na Štátnej meštianskej škole vo Vrútkach, expozitúra v Sučanoch. Popri zamestnaní pokračoval v ďalšom vzdelávaní. V roku 1925 získal učiteľský diplom i pre vyučovanie v jazyku slovenskom v Banskej Bystrici. Od 1926 nastúpil ako učiteľ na Štátnu meštiansku školu v Novej Bani. V roku 1932 získal v Banskej Bystrici učiteľský diplom 2. stupňa pre odbor matematicko-technický.
Dňa 30. decembra 1932 uzavrel v Prahe manželstvo so učiteľskou kolegyňou Ruženou Srdínkovou, pochádzajúcou zo Spáleného Pořičí, učiteľkou ženských ručných prác a domácich náuk na Štátnej meštianskej škole v Novej Bani. Ich zväzok bol bezdetný. V roku 1938 sa Eugen pôsobil na Štátnom slovenskom ústave učiteľskom v Novej Bani. V roku 1939 prestúpil na Štátne slovenské gymnázium v Zlatých Moravciach. Tu pôsobil až do odchodu na dôchodok. V roku 1957 sa vrátil do Novej Bane, kde žil až do svojej smrti. Zomrel 16. októbra 1961.
Bol nadaným a známym maliarom. Venoval sa predovšetkým zobrazovaniu novobanskej prírody, ale tiež štúdiám zvierat, kresleniu aktov, či maľbe portrétov. Z námetov jeho prác je cítiť lásku ku klasickej ľudovej architektúre, k jednoduchému životu, ale najmä k obyčajným ľuďom. Tieto maľby sú zároveň pre svoju vysokú dokumentačnú hodnotu významným dokladom o živote v Novej Bani v prvej polovici 20. storočia. Ako člen spoločnosti slovenských umelcov vystavoval svoje obrazy aj na mnohých výstavách doma i v zahraničí, napr. v Bratislave, Prahe, Pardubiciach, Brne či Krakove.
Vďaka jeho ďalšej veľkej záľube, fotografovaniu zdokumentoval zákutia nášho mesta a jeho atmosféry v období medzi dvoma svetovými vojnami. Tieto fotografie sú tiež súčasťou novobanskej muzeálnej zbierky.