Pochádzala z veľmi skromnej rodiny, kde rodičia pracovali ako robotníci v trnavskom cukrovare. Rodičom sa narodilo trinásť detí, no prežili štyria chlapci a štyri dievčatá. Hudobné nadanie zdedila po otcovi, ktorý spieval, tancoval a hrával na harmonike.
V roku 1965 sa vydala za tanečníka Jána Kostolányiho, no po siedmich rokoch sa s ním rozviedla. Jej druhým partnerom a snúbencom bol hudobník Andrej Šebo, ktorý viedol jej sprievodnú skupinu Hej.
Eva bola vari najpopulárnejšia a najšarmantnejšia interprétka slovenskej až československej populárnej hudby.
Po skončení základnej školy pracovala v mäsokombináte, no popri zamestnaní súkromne navštevovala hodiny spevu. Ako štrnásťročná zažiarila na konkurze do súboru SĽUK, kde očarila pohybovým nadaním, zvučným hlasom, strhujúcou sebaprezentáciou a nekonečnou energiou, ktorá bola pre ňu príznačná. V roku 1958 sa stala tanečníčkou v SĽUKu.
Od roku 1960 účinkovala vo Vojenskom umeleckom súbore kapitána Nálepku.
V rokoch 1967 – 1968 bola speváčkou Mestského domu kultúry a osvety v Bratislave.
A v roku 1967 vystupovala ako sólistka Tatra revue v Bratislave, kde dostala prezývku "slovenská Twiggy".
Od roku 1968 pôsobila ako umelkyňa v slobodnom povolaní.
Najskôr vystupovala s kapelou Ľuba Beláka, potom účinkovala ako speváčka v orchestri Braňa Hronca. S ním sa zúčastnila na mnohých vystúpeniach doma aj v SRN, Švédsku a Švajčiarsku. Neskôr spievala so skupinou Modus.
So svojou vlastnou skupinou Hej bola na vystúpeniach v Bulharsku, Poľsku, Sovietskom zväze a na Kube. Spievala najmä lyrické a melodické piesne. Boli hrané v Slovenskom rozhlase aj v Slovenskej televízií, kde sa uviedla programom Vyberte si pesničku. Do povedomia ľudí sa dostala v roku 1969 v Malej televíznej hitparáde s piesňou Bábika a Poď so mnou, ktorá bola jej prvým hitom.
V rozhlase nahrala približne 140 nahrávok, v roku 2002 vyšlo CD Zlatý kľúč /Slovenský rozhlas/, na ktorom sa nachádza aj speváčkina posledná nahrávka More lásky a tiež pôvodne zakázaná pieseň Kade chodieva láska.
V roku 1972 si zahrala hlavnú úlohu Nitušky v televíznej úprave operety Mam´zelle Nitouche.
V roku 1973 naspievala slovenskú verziu titulnej piesne do rovnomenného amerického kultového filmu „Pánu učiteľovi z lásky“ /To Sir, with Love/.
K jej najväčším hitom patria piesne ako Bábika, Poď so mnou, Až bude pokosená tráva, Keď si sám, Iba básnik, Dobré ráno, želám, Slepá láska, Neplač viac, Kade chodieva láska, Smoliar či Haló tam – spolu s Michalom Dočolomanským, Cítiš, krúti sa zem spolu s Petrom Vaškom. Jej poslednou piesňou, ktorú naspievala v auguste 1975, je More lásky. Originál piesne naspievala Berta Ambrož pod názvom Ša-ba-ba v roku 1974.
Na Bratislavskej lýre v roku 1973 získala striebornú lýru za dueto Chvála humoru s Karolom Duchoňom.
O rok neskôr /1974/ vybojovala bronzovú lýru za pieseň Dobré ráno želám.
V roku 1975 vyhrala súťaž Vyberte si pesničku s piesňou Výlety.
Zúčastnila sa tiež na medzinárodnom festivale populárnej hudby v írskom Castelbare, kde získala 4.cenu za pieseň Tečie voda.
