Karol Štúr

Obrázok zosnulého: "Karol Štúr, 1811 - 1851"
Narodenie: Trenčín, 25. 3. 1811 Úmrtie: Modra, 13. 1. 1851
 

básnik, kňaz, učiteľ

 


Životopis

Narodil sa do učiteľskej rodiny, mal troch starších bratov - Ľudovíta, Samuela, Jána a sestru Karolínu.
Vyrastal v Uhrovci, kde navštevoval u svojho otca - učiteľa Ľudovú školu. V rokoch 1823-1825 študoval na gymnáziu v Györi, v rokoch 1825-1827 v Šoproni.
V rokoch 1827-1833 študoval na evanjelickom a.v. lýceu v Bratislave, kde spolu so svojimi spolužiakmi založil Spoločnosť československú.
Ďalšie štúdium absolvoval  na univerzite v Berlíne.
2. júna 1839 sa presťahoval do Modry, kde ho zvolili za profesora a rektora nižšieho gymnázia. Popri práci v gymnáziu sa venoval najmä mládeži, ktorú sa usiloval vychovávať v národnom duchu.
Založil študentské združenie Ústav slovenský, kde študentov viedol k láske k národu, k vzdelávaniu v spisovnom jazyku a k vzájomnej národnej tolerancii.
Na gymnázium do Modry prestúpilo aj niekoľko študentov, ktorí odišli z Bratislavy na protest proti odvolaniu Ľudovíta Štúra z katedry.
Roku 1844 spolu so svojimi žiakmi založili knižnicu, do ktorej knihy pre nedostatočné finančné možnosti dostávali darom od spisovateľov - národovcov, ktorých žiadali listinami.
Napokon sa v Modre podarilo vybudovať knižnicu s počtom 344 zväzkov, z ktorých časť sa zachovala a v súčasnosti tvorí súčasť Literárnohistorickej knižnice Múzea Ľudovíta Štúra v Modre.

Žiakmi Karola Štúra boli napríklad Viliam Paulíny-Tóth, Dionýz Štúr, Viliam Šulek, Janko Štúr či Ľudovít Dohnány.
Na učiteľských poradách vystupoval proti maďarizácii, v čom pokračoval aj počas svojho pôsobenia v evanjelickej cirkvi na zasadaní konventov.
Miesto profesora, rektora a prednostu Ústavu opustil v decembri 1846, keď ho zvolili za evanjelického farára v Modre. Jeho nástupcom na gymnáziu sa stal Ján Kalinčiak.

V roku 1847 vedenie Tatrína vymenovalo Karola Štúra za predsedu výboru pre vypracovanie slovenských učebníc. Po revolúcii bol slovenským dôverníkom pri mestskej rade v Modre.

Ako publicista uverejňoval ľudovýchovné články v slovenských periodikách a prispieval aj do nemeckej tlače.
Vydal básnickú zbierku Ozvena Tatry
Básne začal písať už ako študent a vychádzal zo svojej záľuby v antických vzoroch. Básne písal po česky.
Napísal žalospev na smrť profesora Zsigmondyho a žalospev na pamiatku smrti Karla Hynka Máchu.
Napísal aj niekoľko prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním. Svoje diela publikoval v almanachu Plody a v časopisoch.
Venoval sa aj prekladom z gréčtiny, prekladal najmä Platóna a Aristotela.
Jeho pseudonymy boli Drahotín spod Rokoše, Drahotín Štúr.

Krátko po príchode do Modry sa Karol Štúr oženil s modranskou meštiankou Rosinou Emreszovou, mali spolu sedem detí.
Pochovaný je vedľa svojho brata Ľudovíta Štúra.

 



Stáhněte si aplikáciu na Google play

Spomienky (fotky, video, texty)

Spomienky

Pridať spomienku

dom Karola Štúra

Michal Detko 14.08. 2024 (12:44)

Budova bývalej evanjelickej fary a. v. na Dolnej ulici v Modre, v ktorej býval Karol Štúr. 

syn Július

Michal Detko 14.08. 2024 (12:44)

Štvrtý syn Karola Štúra, advokát v Pezinku. 
Vraj sa zo všetkých detí na svojho otca najviac podobal.

Ďalej v hrobe

V tomto hrobe je k odpočinku uložený iba Štúr Karol
Pridať zosnulého do hrobu

Významné osoby na cintoríne

Ľudovít Štúr, 1815 - 1956 Štúr Ľudovít
Uhrovec, 28. 10. 1815 Modra, 12. 1. 1956

Modra

Detail cintorína:

Názov hrobu: Štúr Karol

GPS hrobu:

48º 19' 41,9628''
17º 18' 51,2532''

Detail hrobu

QR kód profilu zosnulého

QR kód - Štúr Karol, 1811 - 1851


Živá spomienka v mobile

Stáhněte si aplikáciu na Google play