Herecké povolanie
Herecké umenie zdedil po svojom dedkovi Vilovi Stražanovi, ktorý bol bábkarom a po mamke, ktorá bola divadelnou ochotníčkou.
Už na základnej škole mal rád herectvo, ktoré rozvíjal v divadelnom krúžku pri PKO. Na prvý raz sa na Vysokú školu muzických umení nedostal, vraj preto, že prišiel výstredne oblečený v žltom svetri. Na druhý raz mu to už však vyšlo. Veľmi mu pritom pomohli praktické skúsenosti, ktoré nabral na Novej scéne hraním muzikálov. Štúdium herectva úspešne ukončil v roku 1974.
Ako vyštudovaný herec začal účinkovať v trnavskom Divadle pre deti a mládež. Po šiestich rokoch, v roku 1980, prešiel na Novú scénu do Bratislavy. Často stvárňoval role v rozprávkach a detských filmoch za čo ho vyhlásili za detského kráľa.
Bol jedným zo zakladateľov Divadla Astorka Korzo ´90 a neskôr začal organizovať Letné shakespearovské slávnosti na Bratislavskom hrade.
Na začiatku sa uplatnil v komediálnom žánry. Tu boli jeho hereckými kolegami Milan Lasica, Július Satinský, Marián Labuda st. a Stano Dančiak. Práve so Stanom Dančiakom vytvoril nezabudnuteľnú komickú dvojicu anglického Lorda Nortona a jeho sluhu Jamesa.
Pre deti je nezabudnuteľný dabingom trúda Vilka v kreslenom seriáli Včielka Maja.
Neskôr sa realizoval aj v dráme a tragikomédiách. Svojim citom pre komédiu aj drámu vedel pritiahnuť divákov všetkých vekových kategórií do divadla aj k televíznej obrazovke.
V televízií debutoval v komediálnom seriáli Výmysly uja elektróna /1978/.
Účinkoval aj vo filmoch Demokrati /1980/, Zbohom, sladké driemoty /1983/, Kto chce získať princeznú /1984/, Ako sa husár učiteľom stal /1985/, Kára plná bolesti /1985/, Pětka s hvězdičkou /1985/, Utekajme, už ide! /1986/, Nové Pištáčikove dobrodružstvá /1987/, Voľná noha /1989/. Dávajte si pozor /1990/, Rošáda /1991/ a Tajomstvo alchymistu Storitza /1991/. Jeho poslednou filmovou rolou bol vodič vo filme Orbis Pictus /1997/.
Na pódiu ho bolo často vídať so Zuzanou Kronerovou, Zitou Furkovou, Borisom Farkašom, Annou Šiškovou, Adym Hajdu či Martou Sládečkovou.
Volali ho aj muž s kamennou tvárou, lebo vedel podobne ako Charlie Chaplin prejaviť city tak, že ich neprejavil.
Za postavu Vojnického v Čechovovej hre Ujo Váňa získal v roku 1996 cenu DOSKY za najlepší mužský herecký výkon. V dráme Obchod na korze stvárnil postavu Antona Brtka, za ktorú získal v roku 2000 Výročnú cenu Literárneho fondu.
V roku 2007 mu bola udelená Cena Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu /in memoriam/.
Rodina s súkromie
So svojou láskou z detstva, novinárkou Ľubkou, prežil v manželstve 25 rokov. Narodili sa im dvaja synovia – Lukáš a Tomáš, ktorí tiež pracujú v televíznom odvetví. Tomáš je kameraman a Lukáš je dramaturg, režisér. Svojich synov miloval, no kamarátsky dôveryhodný vzťah s nimi nemal. Napriek tomu bol pripravený kedykoľvek im pomôcť. Manželstvo stroskotalo na jeho povinnosti postarať sa o chorú matku.
Jeho druhou manželkou bola Janka, s ktorou žil v Podunajských Biskupiciach. Bol medzi nimi pätnásťročný rozdiel, napriek tomu boli veľmi dobrými priateľmi a aj spolupracovníkmi. Mali firmu a v roku 2001 založili Letné shakespearovské slávnosti. Ich tradícia na Bratislavskom hrade stále pokračuje, stále ich organizuje jeho manželka. Janka mu bola do poslednej chvíle najväčšou oporou. Uvažoval s Jankou aj nad dieťaťom, no nebol si istý, či si ho bude môcť aj užiť a nakoniec kvôli veku od tohto sna upustil.
Choroba
Sedel na dovolenke na Mallorce, keď si prešiel rukou okolo tváre a krku zacítil niečo tvrdé, čo považoval za napuchnutú mandľu. Nevenoval tomu pozornosť, opuch zmizol. O mesiac neskôr sa opuch objavil na druhej strane. Zo strachu návštevu ambulancie oddialil.
S rakovinou lymfatických uzlín bojoval niekoľko mesiacov. Rady lekárov poslúchal dokonale. Podstúpil rádioterapiu a chemoterapiu. Veril vo víťazstvo nad chorobou, bol rozhodnutý vycestovať kamkoľvek, kde mu pomôžu, aj keby si mal požičať peniaze. Chcel zostať žiť tu pre ľudí, ktorých mal rád.
O svojej bolesti na verejnosti hovoril veľmi nerád, lebo mal pocit, že tým obťažuje okolie. Po viac ako ročnom boji vo veku nedožitých 56 rokov zákernej chorobe v prvú májovú sobotu roku 2007 napokon podľahol.
Pohrebu sa zúčastnila len jeho rodina a blízki priatelia. Je fanúšikovia sa na pohreb nedostali, veď Marián by si neželal, aby pre neho plakalo toľko ľudí.