Viliam Polónyi

• Pridať spomienku

Životopis

Študoval na Obchodnej škole a k jeho záľubám patrilo ochotnícke divadlo, hudba, spev a tiež šport.
Po skončení školy sa rozhodol venovať futbalu a odišiel hrať do Zlína, odkiaľ neskôr prestúpil do Káblovky v Bratislave.
Viac ako futbal ho napokon oslovilo divadlo, ktorému sa rozhodol venovať naplno, profesionálne.
V roku 1949 sa zúčastnil svojho prvého konkurzu do práve vzniknutého Stredoslovenského divadla vo Zvolene. Tu sa ako herec osvedčil a v rovnakom roku nastúpil do divadla. Zo Zvolena prešiel do Nitry a odtiaľ Novú scénu do Bratislavy. Tu ako člen činohry, člen divadla pre deti a ako predstaviteľ operety bol súčasťou mnohých predstavení. 
Za postavu Palčíka v hre Statky zmätky od Jozefa Gregora Tajovského mu bol udelený titul Zaslúžilý umelec.
Okrem divadla pôsobil aj v Slovenskom rozhlase a v Slovenskej televízii aj v dabingu. Ako filmový herec debutoval v roku 1955 v Štvorylke.
Diváci si ho pamätajú najmä z filmu Sebechlebskí hudci /1975/.
Stal sa súčasťou viac ako 100 slovenských a zahraničných filmov. Za výkon postavy Cyrila Šúpalu vo filme Tango pre medveďa bol ocenený cenou IGRIS.
Z herca sa stal aj riaditeľ Divadla Andreja Bagara v Nitre a neskôr aj Novej scény v Bratislave.
Je nositeľom Ceny mestskej časti Bratislava - Nové Mesto.

Bol jedným z generácie hercov, ktorí začiatkom 50. rokov minulého storočia podieľali na rozvoji siete profesionálnych divadiel na Slovensku.
V roku 2009 mu bolo prezidentom SR Ivanom Gašparovičom udelené štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o rozvoj kultúry SR, zvlášť v oblasti divadelného a filmového umenia.

Filmografia:

1955 Štvorylka 
1956 Čisté ruky (predseda Vaško) 
1957 Štyridsaťštyri (vojak) 
1958 Šťastie príde v nedeľu (dedinčan) 
1960 Prerušená pieseň (Nemček) 
1961 Pieseň o sivom holubovi (vojak) 
1962 Výlet po Dunaji (Jonák) 
1963 Tvár v okne (čašník v kaviarni) 

1963 Výhybka (Hankov) 
1964 Archimedov zákon (Parimucha) 
1964 Prípad Barnabáš Kos (Gajdoš) 
1965 Kým sa skončí táto noc (Kravárik) 
1965 Námestie svätej Alžbety (veliteľ gardistov) 
1965 Odhalenie Alžbety Báthoryčky (Sopúch) 
1965 Smrť prichádza v daždi (por. Michalko) 
1965 Šerif za mrežami (Frajer) 
1966 Jeden deň pre starú paniu (detektív) 
1966 Tango pre medveďa (Šupala) 
1966 Vrah zo záhrobia (Michalko) 
1967 Drak sa vracia (richtár) 
1967 Rok na dedine (Ocieľka) 
1967 Volanie démonov (por. Michalko) 
1969 Génius (černokňaz) 
1969 Láska neláskavá (otec) 
1970 Naši pred bránami (Pichler) 
1970 Pán si neželal nič (kuchár) 
1970 Rekviem za rytierov (Roderik Škulibander) 
1971 Páni sa zabávajú (Jakšič) 
1972 Nákova alebo kladivo [Nakovalňa ili čuk], r. Christo Christov, Bulharsko-ZsSR-NDR (Hermann Göring) 
1973 Hriech Kataríny Padychovej (agent) 
1973 Očovské pastorále (príslušník ZNB) 
1973 Prípad krásnej nerestnice (npor. Michalko) 
1973 Skrytý prameň (Porazík) 
1974 Deň, ktorý neumrie (Ambróz) 
1974 Trofej neznámeho strelca (Štefek) 
1975 Pacho, hybský zbojník (Matej) 
1975 Sebechlebskí hudci (Klimo) 
1975 Stretnutie (Taras Buľba) 
1978 Krutá ľúbosť (Sabala) 
1978 Pustý dvor (otec) 
1979 A pobežím až na kraj sveta (starosta) 
1979 Zlaté časy (pastier Maťo) 
1980 Hodiny (hostinský) 
1981 Kosenie Jastrabej lúky (Imro) 
1981 Plavčík a Vratko (šašo) 
1981 Vták nociar (Pľúvanec) 
1983 O statečném kováři (Jakub) 
1983 Sojky v hlave (Spiro) 
1983 Tisícročná včela (Gersch) 
1983 Třetí skoba pro Kocoura 
1983 Zrelá mladosť (Rónay) 
1985 Skleníková Venuša (Klenovič) 
1987 Hody (Klemo) 
1989 Sedím na konári a je mi dobre (Zbončák) 

Dabing:
1987 Pehavý Max a strašidlá
1974 Deň slnovratu
1971 Dosť dobrí chlapi
1967 Tri dcéry
1964 Prípad pre obhajcu

Spomienky (fotky, video, texty)

Spomienky

Pridať spomienku

amfiteáter Viliama Polónyiho

Michal Detko 15.08. 2024 (12:47)

Viliam Polónyi je krupinský rodák, ktorý v Krupine trávil aj s manželkou veľa svojho voľného času. Pretože si ho miestni ľudia vážia ako umelca - herca ale aj ako človeka, aj pre jeho vzťah k rodisku, pomenovali jeho menom amfiteáter a odhalili mu tu pamätnú tabuľu.

Manželka Božena darovala Krupine, ktorá bola kedysi kráľovským mestom, kráľovské žezlo. Kráľovské žezlo vytvorili pre Viliama Polónyiho bratislavskí filmoví výtvarníci aj s jeho podobizňou. Pani Božena ho darovala v múzeu, aby mohol jej manžel aj naďalej rozveseľovať ľudí, ako to robil, kým žil.

Viliam Polónyi

Michal Detko 15.08. 2024 (12:47)

Herectvo si užíval celým svojím srdcom. Natočil 80 až 100 filmov, zahral si v malých aj veľkých roliach. Pokiaľ ide o divadelné predstavenia, tých bolo až okolo 120, v ktorých účinkoval. Veď divadlu sa venoval od roku 1949 až do roku 1985, kedy odišiel do dôchodku. 

Viliam Polónyi bol obľúbený nielen u fanúšikov, ale aj u svojich kolegov. Bol vnímaný ako úsmievavý, srdečný človek so zmyslom pre humor, bol hravý, komediálny a bezprostredný.  Bol to vzácny človek, ktorý vedel vďaka šíriacej radosti a humoru spájať ľudí.
Bol vždy pozitívne naladený a väčšiu cenu ako peniaze mali pre neho medziľudské vzťahy a zdravie.

Okrem herectva mal rád víno a futbal. Najmä bratislavský Inter, ktorému aj aktívne funkcionárčil.
Jeho terapiou boli pravidelné stretnutia s ľuďmi. Tých mal rád a ľudia zase jeho.  
Chodieval pravidelne do viechy, kde sa stretával aj s ďalším hercami, režisérmi a kamarátmi.
Do poslednej chvíle tam spieval a hral divadielka. 

 

Drotár /1983/

A P 01.10. 2015 (11:38)

ukážka z hereckého talentu .. 

s manželkou ..

Michal Detko 15.08. 2024 (12:47)

So svojou manželkou sa zoznámil v operete Dnes večer hrám ja. Hral jej otca a po polročnej známosti sa vzali. V láske a porozumení prežili spolu 41 rokov.
Majú spolu syna Ľubora.

Podľa manželky Boženy bol Viliam Polónyi  úťasný manžel a človek. Bol veľmi chápavý, citlivý a optimistický. Mikdy s ním nepocítila nudu. Navyše bol skromný a čestný a celkom bezkonfliktný.
Ľudia o ňom vraveli, že srdce má v očiach. Nikdy sa neľutoval a vždy vravel, že sa má dobre

Ďalej v hrobe

V tomto hrobe je k odpočinku uložený iba Polónyi Viliam

Pridať zosnulého do hrobu

Významné osoby na cintoríne

	Arpáš Michal
	Gabčíkovo, 19. 12. 1949	7. 11. 2015
	Bielik Paľo
	Banská Bystrica, 11. 12. 1910	Bratislava, 23. 4. 1983
	Budská Oľga
	Trenčín, 29. 5. 1928	25. 5. 2015
	Dibarbora František
	Bratislava, 19. 11. 1916	Bratislava, 4. 9. 1987
	Filip Jaro
	Hontianske Moravce, 22. 6. 1949	Bratislava, 11. 7. 2000
	Kochanský Marián
	Partizánske, 4. 6. 1955	Bratislava, 28. 4. 2006
	Kolínska Zora
	Kráľova Lehota, 27. 7. 1941	Bratislava, 17. 6. 2002
	Mikulík Pavol
	Prešov, 2. 3. 1944	Bratislava, 27. 11. 2007
	Moric Rudo
	Sučany, 27. 3. 1921	Bratislava, 26. 11. 1985
	Niňaj Ivan
	18. 7. 1954	Bratislava, 29. 3. 2015
	Olláryová Melánia
	8. 8. 1928	19. 1. 2013
	Pántik Július
	Stredné Plachtince, 15. 1. 1922	Bratislava , 25. 8. 2002
	Paveleková Magda
	Levice, 7. 6. 1931	Dunajská Lužná, 20. 7. 2015
	Romančík Elo
	Ružomberok, 17. 12. 1922	Bratislava, 9. 10. 2012
	Skovay Jozef
	Bratislava, 24. 10. 1929	Bratislava, 7. 8. 2015
	Strnisková Viera
	Hlohovec, 30. 10. 1929	31. 8. 2013