Najskôr bol poľnohospodárskym robotníkom a na svoj výtvarný talent upozornil pri tvorbe kulís ochotníckemu divadlu. V rokoch 1922-1925 študoval rezbárstvo v Starej Turej a od roku 1925 v Prahe. Po ukončení štúdia v Prahe sa presťahoval v roku 1932 do Martina. V Slovenských Pohľadoch bol redaktorom výtvarnej rubriky. Po dvoch rokoch od príchodu do Martina začal tvoriť samostatne a stal sa jedným zo zakladateľov sochárstva.
Najskôr tvoril realistické portréty a medaily, stvárňoval podobizne dôležitých slovenských osobností ako sú napríklad Pavol Országh Hviezdoslav či Ján Kollár. Tvoril aj pamätníky a náhrobné pomníky, no venoval sa aj monumentom z oblasti slovenskej histórie /národní dejatelia, svetové vojny, Slovenské národné povstanie/.
Jeho najznámejšie diela sú Pomník turčianskych dobrovoľníkov v Martine /1935-1938/, Zbojnícka fontána v Martine /1942-1942/, Pieseň hôr a Pieseň lúk /1951-1953/ pred budovou divadla v Martine, socha Andreja Kmeťa v Martine /1967-1968/, Jána Kollára /1963/ v Mošovciach a Priadka /1972/ vo Vyšnom Kubíne. Je autorom sochy Thálie vo foyeri Divadla Jána Palárika v Trnave.
V roku 1946 sa stal spoluzakladateľom a predsedom skupiny výtvarníkov Trojštít v Martine. Neskôr pracoval v Zväze slovenských výtvarných umelcov. V rokoch 1949-1971 bol profesorom monumentálneho sochárstva. Stal sa najvýznamnejším predstaviteľom realistickej tvorby sochárstva.
Vydal monografie o Jánovi Kollárovi /1955/ a o rodných Vlčkovciach /1970/.
Za svoje diela získal viaceré ocenenia, v roku 1959 mu bol udelený titul zaslúžilého umelca, v roku 1968 titul národného umelca a v roku 1973 Rad práce.
