Jeho korene siahajú do starého turčianskeho šľachtického rodu. Po štúdiu na gymnáziu v Martine pokračoval od roku 1911 v štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, ktoré však musel kvôli vypuknutiu prvej svetovej vojny prerušiť a narukovať do armády. So štúdiom skončil v roku 1919, ale vzdelanie si dopĺňal zahraničnými študijnými cestami do Francúzska, Nemecka, Talianska. Pôsobil v Martine a od roku 1927 v Banskej Bystrici najskôr ako učiteľ kreslenia na stredných školách a potom ako slobodný umelec.
V jeho tvorbe nachádzame impresionizmus, svoje začiatky venoval krajinkám a od nich prešil na figurálne kompozície, žánrové portréty a zátišia.
Hoci väčšinu obrazov maľoval v pochmúrnych farbách, vedel využiť aj kontrast farieb. Okrem obľúbenej hnedej rád používal aj odtiene červenohnedej a fialovej. A tieto farby príležitostne dopĺňal o sýtozelenú. Dobrý ohlas získal v žánrových portrétoch tulákov a Cigánov, kde spájal zmysel pre sociálnu pravdivosť a až drsnosť videnia s romantizujúcim podtextom. No charakteristické sú pre neho najmä zátišia, v ktorých dosahuje kultivovanosť cítenia a svojráznosť atmosféry. Má charakteristický pádny, výrazný rukopis a nadväzuje na tradíciu šerosvitu. Jeho obrazy sú zemito prosté a len minimálne využívajú možnosť pôsobivejšieho farebného alebo svetelného kontrastu. Pri maľovaní využíval olejové farby, ale používal aj temperové a tiež techniku kreslenia tušom.
Pracoval aj v odbore scénického výtvarníctva a propagačnej grafiky. Bol účastníkom mnohých kolektívnych domácich aj zahraničných výstav /Košice, Martin, učenec, Bratislava, Budapešť, Drážďany, Viedeň, New York/. Samostatnú výstavu mal v 1931 v Žiline.
Medzi najznámejšie jeho diela patria Kosec /1929/, Zátišie /okolo roku 1935/, Snímanie kríža /okolo roku 1937/, Starý mlyn /1941/, Podobizeň Ivana Krasku /1952/.
Bol členom Spolku slovenských umelcov, Umeleckej besedy slovenskej a po roku 1945 spolku Trojštít. V roku 1949 bol jedným zo zakladateľov oblastnej pobočky Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Martine, kde vykonával viaceré funkcie. V roku 1958 sa postaral o založenie Oblastnej galérie v Banskej Bystrici a do roku 1967 pôsobil ako jej riaditeľ.
Je pochovaný v hrobe starej matky Lujzy Ruttkayovej-Nedeckej, rod. Veličovej /1834-1912/.