Pochádzal zo siedmich detí, navštevoval školy vo Zvolene, Krupine a svoje vzdelanie dokončil v roku 1914 na maďarskom učiteľskom ústave v Leviciach. S manželkou Annou Valériou rod. Ružinákovou mal syna Juraja. V roku 1993 boli jeho pozostatky prevezené do Martina.
Vystriedal viacero učiteľských miest a v roku 1927 prišiel učiť na meštiansku školu do Martina. V roku 1933 sa stal, po odchode Štefana Krčméryho, tajomníkom Matice Slovenskej a od roku 1940 do roku 1945 jej správcom. Pričinil sa k založeniu tlačiarne Neografia v Martine, ktorá mala šíriť slovenskú literatúru medzi dedinskými ľuďmi. Venoval sa zakladaniu a redigovaniu niekoľkých časopisov, napr. Hontiansky Slovák, Mládež a tiež redigoval časopis pre deti Slniečko.
V rokoch 1935-1936 sa na jeho podnet zrealizovala cesta pracovníkov Matice Slovenskej do USA za slovenskými vysťahovalcami. Cestu opísal v knihe Cesta slovenskou Amerikou /1940/. Ako predseda Matice slovenskej ju priviedol na mimoriadny stupeň rozvoja a naplno rozvinul jej vydavateľskú činnosť.
V roku 1944 bol počas Slovenského národného povstania zatknutý, uväznený a po krátkom čase prepustený. V roku 1945 sa presťahoval z Martina do Bratislavy, odkiaľ z obavy pred možným prenasledovaním a trestným stíhaním emigroval. Krátko žil v Rakúsku, Bavorsku, Taliansku, kde sa mu po zatknutí talianskou políciou podarilo utiecť. V roku 1948 sa usadil v Argentíne v meste Luján, kde prežil ťažký osud vysťahovalca. Pracoval tu ako kreslič a výtvarný návrhár v textilnej fabrike. Naďalej však publikoval, hlavne v časopisoch. Od roku 1956 bol predsedom Slovenskej národnej rady v zahraničí, čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov a v roku 1959 spoluzakladateľom Zahraničnej Matice slovenskej. Venoval sa tiež výtvarnému umeniu.
Svoju tvorbu začal písaním krátkych próz a noviel, ktoré neskôr vyšli v zbierkach. Jeho literárna tvorba sa naplno rozvinula po príchode do Martina, kde vydal každý rok jednu – dve knihy. Išlo o romány ako Proroctvo doktora Stankovského /1930/, Chlieb /1931/, Jozef Mak /1933/, Medové srdce /1929/ či Podpolianske rozprávky /1932/, Tomčíkovci /1933/, Sedem sŕdc /1934/, Šmákova mucha /1944/ a knihy, ktoré už poznajú viaceré generácie Smelý zajko /1930/, Smelý zajko v Afrike /1931/, Budkáčik a Dubkáčik /1932/, Sokoliar Tomáš /1932/, Zlatý Dážď /1933/, Tri múdre kozliatka /1940/ a iné. Opisuje tu často obyčajných slovenských ľudí ale pozerá aj na problémy inteligencie a intelektuálov, zbojníkov aj žien. Vracia sa k spomienkam aj na svoje vlastné detstvo, tak sú niektoré jeho diela silne autobiografické. Upravoval slovenské ľudové rozprávky ale písal aj svoje vlastné, kde vyniká fantázia a humor. Niektoré jeho diela vyšli v anglickom, maďarskom, českom, poľskom či ruskom jazyku.
