Martin Kukučín – vlastným menom Matej Bencúr – sa narodil v zemianskej rodine. Absolvoval štúdium na vyššom evanjelickom gymnáziu v Revúcej /1871-1874/, v Martine a v Banskej Bystrici /1875/.
V roku 1878 sa stal učiteľom v Jasenovej. Plánoval študovať na teologickej fakulte v Bratislave, ale kvôli protislovenskej atmosfére, ktorá na tam panovala, sa nakoniec rozhodol pre štúdium medicíny v Prahe /1885-1893/. Po ukončení štúdií a praxe v Bratislave, Innsbrucku a vo Viedni sa napokon usadil v mestečku Selce na ostrove Brač, kde dostal miesto obecného lekára.
Tu viedol svoju lekársku prax, zriadil si lekáreň a od r. 1904 sa stal aj predsedom čitateľského a kultúrneho spolku „Hrvatski Sastanak“. V tomto istom roku sa oženil, spolu s manželkou odchádzajú v r. 1906 do Južnej Ameriky a v r. 1908 sa stal mestským lekárom v meste Punta Arenas v Čile. Je to najjužnejšie mesto na čilskej pevnine, kde našlo domov mnoho chorvátskych vysťahovalcov.
Stal sa prvým lekárom Medzinárodného červeného kríža v Patagónii. Poliklinika vo východnej časti Punta Arenas nesie meno „Mateja Bencura“ a tiež najmodernejšia operačná sála v novej mestskej nemocnici. Od r. 1922 žil striedavo v Juhoslávii a na Slovensku, v roku 1925 sa kvôli vysporiadaniu majetkových záležitostí vrátil na krátky čas do Južnej Ameriky a na jar v roku 1926 sa definitívne usadil aj so svojou chorou manželkou v kúpeľoch Lipik v Chorvátsku. Tu nakoniec aj zomiera. Dočasne bol pochovaný v Záhrebe a 29.10.1928 ho pochovali na Národnom cintoríne v Martine.
Od roku 1983 uverejňoval krátke poviedky a novely z dedinského prostredia /najznámejšie sú Rysavá Jalovica, Veľkou lyžicou, Neprebudený/ v Národných novinách, Slovenských pohľadoch a ďalších periodikách. Vo svojich poviedkach sa vracia späť do svojej mladosti.
Mladé letá bola najúspešnejšia novela s psychologickou charakteristikou postáv. Z rokov 1890-1894 pochádzajú jeho najvýznamnejšie poviedky Vianočné oblátky, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkonickom bále, Mišo. Počas pobytu v Prahe písal fejtóny, črty, recenzie, reportáže či príspevky memoárového charakteru.
Na ostrove Brač pokračoval v spomienkach na Prahu a rodné Slovensko, no postupne sa v jeho dielach objavuje aj nové prostredie, ktoré vyobrazil aj v poviedke Mišo II a hlavne v románe Dom v stráni /1911-1912/.
Päťdielny román Mať volá napísal v Južnej Amerike /1926/, pričom námety čerpal zo života chorvátskych vysťahovalcov. Najznámejšie cestopisné diela sú V Dalmácii a Na Čiernej hore, Rijeka-Rohič-Záhreb, Prechádzky po Patagónii, Dojmy z Francúzska.
Začiatky jeho tvorby sú charakteristické groteskno-humoristickou štylizáciou príbehov, no po roku 1918 sú jeho diela skôr tragicko-nostalgické a plné existencionálnych starostí o osud vlastného národa a ľudstva.